Reevesová vyzýva EÚ, aby zabavila zmrazené ruské aktíva pre obranu Ukrajiny

Bývalá britská ministerka financií Rachel Reevesová vyzvala Európsku úniu, aby prevzala do opatery 210 miliárd eur (175 miliárd libier) v zmrazených ruských štátnych aktívach na pomoc pri financovaní obrany Ukrajiny, pričom varovala, že „nastal čas konať“.

V článku v denníku The Times Reevesová a traja ďalší bývalí vysokí politici – exministerka obrany Nemecka Annegret Krampová-Karrenbauerová, bývalá ministerka pre záležitosti EÚ Francúzska Nathalie Loiseauová a bývalá podpredsedníčka vlády Kanady Chrystia Freelandová – uviedli, že EÚ by mala prevziať do opatery tieto aktíva, ktoré zablokovala v roku 2022, aby sa dali použiť na obranu Kyjeva.

Štvorica napísala, že tieto finančné prostriedky by stačili na financovanie obrany Ukrajiny do roku 2029 a odstránili by riziko, že voľby v niekoľkých štátoch EÚ budúci rok by mohli prerušiť finančnú podporu pre Kyjev. Uviedli, že peniaze budú k dispozícii aj „až do obdobia po budúcich prezidentských voľbách v USA, v ktorom môže byť Washington ústretovejší než dnes“.

Autori uviedli, že Ukrajina čelí budúci rok finančnej medzere vo výške 70 miliárd eur a bez nového financovania bude jej „schopnosť udržať si obranu vážne narušená“, čo podľa nich následne podkope vlastnú bezpečnosť Európy. Argumentovali, že Moskva má podľa medzinárodného práva povinnosť zaplatiť reparácie za svoju inváziu na Ukrajinu.

Predchádzajúci pokus o použitie týchto prostriedkov zlyhal pre obavy, že právna zodpovednosť by pripadla na belgickú banku, ktorá drží väčšinu aktív, čím by bola vystavená „neprijateľným rizikám“. Reevesová a jej spoluautori namiesto toho navrhli preniesť opateru nad účtami a súvisiace záväzky na samotnú EÚ, pričom poukázali na precedens, keď boli iracké aktíva presunuté do Federálneho rezervného systému USA po páde Saddáma Husajna.

Tento krok prichádza v čase, keď Ukrajina čelí tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dosiahla dohodu s Moskvou, po tom, čo uzavrel dohodu o nafte s Ruskom a odmietol viniť ruského prezidenta Vladimira Putina za začatie vojny, poznamenali autori.