Kremlin varuje pred „eskaláciou“ po tom, čo Litva hlasovala za zmiernenie zákazu jadrových zbraní
Litovský parlament hlasoval za začiatok rušenia ústavného zákazu umiestňovania jadrových zbraní a cudzích základní, čo vyvolalo varovanie zo strany Kremeľa.
Automaticky preložené z anglického originálu; rozhodujúca je anglická verzia.
Kremeľ v utorok varoval, že predbežné hlasovanie litovského parlamentu o zrušení ústavného zákazu umiestňovania jadrových zbraní by mohlo viesť k novému kolu eskalácie v regióne.
Litovský parlament, Seimas, hlasoval v pomere 106 za a 18 proti, pričom šiesti sa zdržali, za zmenu ústavy s cieľom odstrániť ustanovenie zakazujúce zbrane hromadného ničenia a cudzie vojenské základne na litovskom území, informovala stanica Euronews. Druhé hlasovanie je nutné po trojmesačnej čakacej lehote, pričom konečné hlasovanie sa očakáva 12. januára; najmenej 94 zo 141 členov Seimasu ho musí podporiť v oboch prípadoch.
Hovorca Kremeľa Dmitrij Peskov uviedol, že ak by sa vojenská infraštruktúra – ako ju nazval – vedúcej krajiny NATO, Spojených štátov, presunula bližšie k ruským hraniciam, „to sa nedá vnímať inak ako krok k eskalácii napätia“. Uviedol, že to isté platí pre rozmístenie jadrových zbraní na území susedného štátu a že takýto vývoj by znamenal novú, významnú eskaláciu, informoval portál Digi24.
Podporovatelia pozmeňujúceho návrhu tvrdia, že súčasný ústavný zákaz stavia Litvu do nevýhodnej pozície v porovnaní s ostatnými členskými štátmi NATO, Lotyšskom, Estónskom a Poľskom, ktoré žiadne takéto obmedzenie nemajú. „Nemôžeme byť chránení menej ako iné krajiny NATO,“ uviedol predseda výboru Seimasu pre zahraničné záležitosti Remigijus Motuzas, ktorého citovala stanica Euronews.
Litva susedí s ruskou exklávou Kaliningrad aj s Bieloruskom, blízkym spojencom Moskvy. Fínsko začiatkom tohto roka zrušilo vlastný zákaz jadrových zbraní s vyhlásením, že musí zabezpečiť, aby jeho zákony neobmedzovali jeho schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, hoci zároveň uviedlo, že samo nemá v úmysle jadrové zbrane hostiť.
Čo vieme
- Litovský parlament hlasoval v pomere 106 ku 18 za začatie zrušenia ústavného zákazu jadrových zbraní a cudzích základní, informovala stanica Euronews.
- Vyžaduje sa druhé hlasovanie, pričom konečné rozhodnutie sa očakáva 12. januára.
- Hovorca Kremeľa Dmitrij Peskov varoval, že tento krok riskuje nové kolo eskalácie.
- Litovskí susedia Lotyšsko, Estónsko a Poľsko takúto ústavnú obmedzenie nemajú.
- Fínsko zrušilo vlastný zákaz jadrových zbraní začiatkom tohto roka.
Prečo je to dôležité pre Európu
Litovský krok odráža širší posun medzi východnými a severnými členmi NATO, ktorého cieľom je prispôsobiť svoje zákony úzko dohľadom spojencov nad systémami jadrového odstrašovania, nadväzujúc na rozhodnutie Fínska z tohto roka. Rusko vystupňovalo svoju jadrovú rétoriku voči NATO vrátane hrozieb týkajúcich sa jeho Kaliningradskej exklávy, ktorá susedí s Litvou aj Poľskom.
Táto diskusia prebieha aj v čase, keď sa niekoľko európskych krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Nemecka, Poľska a Švédska pripojilo k francúzskej iniciatíve za úzku spoluprácu v oblasti jadrového odstrašovania, čo je znakom toho, ako vážne európske vlády berú hrozbu zo strany Ruska na východnom krídle NATO.
Zdroje
Otázky a odpovede
- O čom hlasoval litovský parlament?
- O ústavnom dodatku na zrušenie zákazu umiestňovania jadrových zbraní a cudzích vojenských základní, ktorý bol schválený pomerom hlasov 106-18 v prvom hlasovaní.
- Ako reagovalo Rusko?
- Hovorca Kremeľa Dmitrij Peskov varoval, že tento krok riskuje nové kolo eskalácie v regióne.
- Kedy sa očakáva konečné rozhodnutie?
- Druhé parlamentné hlasovanie sa očakáva 12. januára po trojmesačnej čakacej lehote.