Fínsky a nórsky líder telefonovali Putinovi, zatiaľ čo Dánsko kritizovalo „nekoordinovaný“ krok

Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre telefonovali v utorok s ruským prezidentom Vladimirom Putinom viac ako hodinu a pol, čo bolo oveľa dlhšie ako pôvodne plánovaných 20 minút. Išlo o prvý priamy kontakt medzi Putinom a popredným európskym lídrom spojeným s Kyjevom od vtedy, ako s ním v júli 2025 hovoril francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Cieľom telefonátu bolo „tlmočiť Putinovi odkazy priamo týkajúce sa budúcich rokovaní s cieľom pomôcť ukončiť vojnu“, uvádza sa v spoločnom vyhlásení nórskej a fínskej vlády. Støre uviedol, že v rozhovore sa zdôraznila „dôležitosť deeskalácie“, a dodal, že „utrpenie a deštrukcia“ vojny ovplyvnia celé generácie. Veľkú časť hovoru zabralo Putinovo rozprávanie o historických pôvodoch konfliktu a obaja lídri sa ho rozhodli neprerušovať, aby mohli posúdiť, do akej miery to myslí s dialógom s Európou vážne, informoval denník Financial Times, na ktorý sa odvolal portál Novaja gazeta Evropa; otázka okamžitého prímeria sa podľa denníka takmer ani neotvorila.

Obaja lídri uviedli, že nehovoria v mene celej Európy. Telefonát nasledoval po stretnutí v Oslu 20. októbra medzi Stubbom, Størem, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým vyslancom Steveom Witkoffom. Zelenskyj neskôr vyhlásil, že je vďačný za podrobné informovanie a za podporu oboch krajín ukrajinskému diplomatickému úsiliu, pričom lídri Putinovi povedali, že útoky na ukrajinský energetický sektor a infraštruktúru sa musia skončiť.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov význam telefonátu zľahčil a pre proruské médiá vyhlásil, že nebolo povedané nič nové a že to len ukazuje snahu Európanov natlačiť sa do rokovacieho procesu. Dodal, že vojna bude pravdepodobne pokračovať a pravdepodobne sa aj zhorší.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová tento krok kritizovala. Dánskej verejnoprávnej vysielacej spoločnosti TV2 povedala, že je voči telefonátu „skeptická“, pričom uviedla, že nebol koordinovaný s ostatnými európskymi lídrami. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna vyhlásil, že len zvýšený tlak na Rusko ho prinúti brať rokovania vážne, a švédsky premiér Ulf Kristersson uviedol, že o telefonáte nedostal žiadne vopred zaslané varovanie a má voči nemu nízke očakávania. Nórsky premiér reagoval, že všetky partnerské krajiny boli vopred informované a neskôr dostali úplnú správu.

Poľský premiér Donald Tusk svojmu kabinetu povedal, že Støre ho o telefonáte informoval a že pozícia severských lídrov bola prezentovaná veľmi lojálne; Tusk uviedol, že európski lídri odchádzali s mierne optimistickým dojmom, pokiaľ ide o vyhliadky na rozhovory, pričom vzhľadom na jasne definované záujmy Ruska naliehali na absolútnu opatrnosť a bdelosť.

Kremeľ oznámil, že Putin obom lídrom povedal, že to, čo označil za konfrontačnú politiku EÚ a NATO, predlžuje boje na Ukrajine a že spravodlivý a trvalý mír je možný iba vtedy, ak sa plne zohľadnia záujmy Ruska. Všetci traja lídri privítali plány na obnovenie trilaterálnych rozhovorov medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi, ktoré sa očakávajú v Abú Zabí po 4. novembri; summit by mal zahŕňať osobitného vyslanca USA Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera, vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyryla Budanova a poradcu pre národnú bezpečnosť Rustema Umerova, ako aj šéfa ruskej vojenskej spravodajskej služby, admirála Igora Kostjukova.