USA naliehajú na Rusko kvôli bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu, v Abú Zabí sa začali rokovania

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že je blízko „veľkej, krásnej dohody“ o Ukrajine, ktorá „by mohla zahŕňať celú Európu“, informovala stanica BBC, keď sa tento týždeň v Abú Zabí začali prvé trojstranné mierové rozhovory od februára. Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo majú v meste svojich úradníkov, Kremeľ však tvrdí, že nie sú súčasťou formálnych rokovaní, na ktorých trvá, že zostávajú výlučne medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot toto vyhlásenie spochybnil a uviedol, že Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Nemecko „budú v rokovacej miestnosti skutočne prítomné“, informovala BBC. Hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov uviedol, že jeho delegácia bude v Abú Zabí popri trilaterálnych rozhovoroch viesť samostatné koordinačné stretnutia s európskymi partnermi.

Trump na brífingu v Bielych domoch odmietol otázku týkajúcu sa opakovaného neplnenia termínov prímeria zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, pričom novinárku prerušil a opýtal sa jej, pre aké médium pracuje, a jej sieť označil za „falošnú“ bez toho, aby na otázku odpovedal, informoval Kyiv Post. Ukrajinské ministerstvo obrany okrem toho uviedlo, že jeho sily spôsobili v októbri rekordné straty 54 400 ruských príslušníkov, čo je najvyššie mesačné číslo, aké Kyjev od začiatku vojny zaznamenal, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že úspechy Ukrajiny na bojisku posilňujú jej pozíciu pred rokovaniami.

Kyjevskú ponuku prímeria obmedzeného na útoky na energetickú infraštruktúru Moskva už odmietla, informoval rakúsky denník Kronen Zeitung. Americký predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, uviedol, že Rusustvo a Ukrajina súkromne prejavili „trochu flexibility“ v otázke kontroly nad východnou Ukrajinou, hoci verejné pozície oboch strán zostávajú naďalej ďaleko od seba.

Kľúčovým sporom zostáva ukrajinská Donecká oblast, ktorú väčšinou okupuje Rusko. Moskva chce, aby Kyjev postúpil časti, ktoré stále drží, zatiaľ čo Ukrajina chce zmraziť súčasnú líniu frontu, aby si udržała časti, ktoré sú podľa nej kľúčové pre jej vlastnú bezpečnosť. Americký predstaviteľ uviedol, že problém sa nevyrieši bez dohody o posvojškovej „bezpečnostnej architektúre“, vrátane možnej reaktivácie Rady NATO-Rusko, ktorá je od roku 2022 do veľkej miery pozastavená.

Ruskú delegáciu v Abú Zabí vedie poradca Kremeľa Vladimir Medinskij a zahŕňa námestníkov ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova a Michaila Galuzina, šéfa vojenskej spravodajskej služby Igora Kostiukova a generála Jurija Žigarlovského. Ukrajinský tím vedie Umerov a patrí doň šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov, poslanec vládnej strany David Arahamija a zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Serhij Kyslytsia.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul uviedol, že rozhovory ukážu, či to Moskva myslí s urovnaním vážne, a vyzval Rusko, aby upustilo od svojich „maximalistických požiadaviek“, povedal to na stretnutí ministerov zahraničných vecí G7 v Paríži. Kanadská ministerka zahraničných vecí Anita Anand uviedla, že už samotné uskutočnenie rozhovorov je významné po dlhej prestávke bez osobných rokovaní. Americký vyslanec Jared Kushner uviedol, že Rusko a Európa budú v rámci akejkoľvek dohody nakoniec potrebovať vlastné priame rokovania o „širších bezpečnostných usporiadaniach“.

Zelenskyj uviedol, že pred rokovaniami koordinoval pozície s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, a na sociálnych sieťach napísal, že Kyjev „robí všetko preto, aby trilaterálny formát priniesol výsledky“. Rokoval tiež samostatne s indickým premiérom Nemehrom Modiom, pričom uviedol, že Modi opakovane vyzval Rusko na ukončenie vojny a že India je pripravená pomôcť vytvoriť koridory v Čiernom mori pre vývoz ukrajinského obilia.