Skip to content
European Crisis TV
NaživoCeloeurópsky

Rusko požaduje, aby Fínsko vystúpilo z NATO ako súčasť podmienok mieru na Ukrajine, Helsinki hovoria nie

Denníky Bild a The New York Times informovali o rozsiahlych ruských požiadavkách, vrátane odchodu Fínska z NATO a stiahnutia na línie z roku 1997; Helsinki označili túto požiadavku za neprijateľnú.

Aktualizácia ·

Mluvčí Kremlu Peskov přímo popírá, že by Rusko žádalo Finsko o odchod z NATO, a označuje toto tvrzení za nepravdivé.

Zverejnené Aktualizované Čítať po anglicky

Automaticky preložené z anglického originálu; rozhodujúca je anglická verzia.

Rusko požaduje, aby Fínsko vystúpilo z NATO a aby aliancia stiahla svoje základne z baltských štátov, čo je súčasťou navrhovaného urovnania na ukončenie vojny na Ukrajine, informoval 13. novembra nemecký denník Bild s odvolaním sa na zoznam požiadaviek zdieľaných s európskymi partnermi počas rozhovorov v Abú Zabí.

Podľa denníka Bild plán tiež vyzýva na uznanie ruskej kontroly nad celým Donbasom, záruku, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO, demilitarizáciu ukrajinských prístavov Odesa a Mykolajiv, špeciálny právny štatút ruského jazyka na Ukrajine a rozdelenie Moldavska na tri časti, čo otvára dvere k referendám o nezávislosti pre Podnestersko a Gagauzsko.

The New York Times nezávisle informoval, že videl ruský dokument s dátumom 10. novembra, ktorý koloval na rokovaniach v Abú Zabí a opakoval požiadavky, ktoré Moskva predostrela v decembri 2021: stiahnutie jednotiek NATO z krajín, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1997, vrátane Poľska a baltských štátov, zákaz ďalšieho rozširovania NATO, ukončenie všetkých vojenských aktivít na Ukrajine, vo východnej Európe, na južnom Kaukaze a v Strednej Ázii, ukončenie dohôd NATO o zdieľaní jadrovej zbrane a zákaz pre Francúzsko a Britániu používať vlastné jadrové zbrane na obranu iných európskych spojencov. Dokument by tiež zastavil západnú vojenskú pomoc Ukrajine a umožnil by Kyjevu vstúpiť do EÚ iba vtedy, ak by zostal mimo politiky spoločnej obrany bloku.

Výmenou za to Rusko údajne ponúka stiahnutie jadrových zbraní a rakiet stredného doletu z Bieloruska a stiahnutie svojich vojsk z Podnesterska, ak sa Moldavsko zaviaže k vojenskej neutralite. Samostatný návrh, o ktorom informoval rumunský portál G4Media prostredníctvom ruského štátneho rozhlasu Echo Moskvy, nadhadzuje „klub“ piatich alebo šiestich štátov NATO schopných vetovať budúce snahy o členstvo, pričom menuje Ukrajinu, Moldavsko, Gruzínsko a Arménsko; vysoký predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí Alexej Drobinin taktiež nastolil tému bilaterálnych paktov o neútočení s hlavnými členmi NATO.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov urobil k požiadavkám dva samostatné komentáre. Uviedol, že ústne západné ubezpečenia o tom, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ, nestačia, a požadoval, aby to bolo dané na papier. Pre ruskú štátnu televíziu Prvý kanál povedal, že NATO sa napriek skorším sľubom už rozšírilo päť- alebo šesťkrát. Peskov zároveň poprel, že by Rusko konkrétne žiadalo Fínsko o odchod z NATO, a podľa agentúr Interfax a Kyiv Post novinárom povedal: „Neviem o tom nič... toto sa určite preberalo nebolo.“

Fínsky minister obrany Antti Häkkänen odmietol požiadavku týkajúcu sa Fínska priamo, označil ju za poburujúcu a vyhlásil, že členstvo Fínska v NATO nie je predmetom rokovaní, informovala fínska verejnoprávna televízia Yle. Ministerka zahraničných vecí Elina Valtonen uviedla, že o členstve Fínska rozhoduje výlučne Fínsko a NATO. Francúzsky veľvyslanec v Rusku Nicolas de Rivière označil bezpečnostnú požiadavku Moskva za legitímnu, pričom zároveň povedal, že Ukrajina takisto potrebuje záruky, vyplýva z rozhovoru, o ktorom informoval Kyiv Post.

Hovorca moldavskej vlády Dumitru Ciorici označil medializované požiadavky týkajúce sa jeho krajiny za zastrašovacie taktiky a provokácie z Moskva a povedal, že Kišiňov sa naďalej sústredí na reformy smerujúce k EÚ.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí poprelo správu denníka Bild prostredníctvom hovorkyne Marie Zacharovovej, informovala agentúra ANSA. Nemecký kancelár Friedrich Merz na summit Európskeho politického spoločenstva v Dubline vyhlásil, že Európa nemusí s Ruskom rokovať o novej bezpečnostnej architektúre, pretože jedna už existuje, a obvinil Moskvu z podkopávania Helsinských dohôd z roku 1975, ktoré umožňujú krajinám vybrať si vlastné spojenectvá. Kanadský premiér Mark Carney na tom istom summit povedal, že o bezpečnostnej architektúre slobodnej Európy rozhodne Európa a NATO, a nie Rusko.

Putin zopakoval svoje stanovisko, keď sa vo štvrtok v Kremeľ stretol s americkými vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom, dva dni po tom, čo ruské, ukrajinské a americké delegácie viedli rokovania v Abú Zabí. Uviedol, že akékoľvek cudzie jednotky rozmiestnené na Ukrajine po vojne budú považované za legitímne vojenské ciele, odmietol demilitarizované sivé zóny medzi ruskými a ukrajinskými silami a povedal, že štátna hranica by mala byť jedinou demarkačnou líniou. Inštitút pre štúdium vojny uviedol, že to potvrdzuje požiadavku Moskvy na úplnú kontrolu nad doneckou, luhanskou, chersonskou a záporožskou oblasťou Ukrajiny, vrátane oblastí, ktoré ruské sily nikdy neobsadili. Poradca Kremľa Vladimir Medinskij vyhlásil, že Rusko odmietne akúkoľvek územnú výmenu a bude ďalej rozširovať svoju bezpečnostnú zónu v sumskej a charkovskej oblasti Ukrajiny. Witkoff a Kushner odcestovali ešte v ten večer do Dublinu na samostatné rokovania so Zelenským.

Čo vieme

  • Deník Bild informoval, že ruské požadavky zahrnují odchod Finska z NATO, odstranění základen NATO z Pobaltských států, ruskou kontrolu nad celým Donbasem, demilitarizaci Oděsu a Mykolajiva a rozdělení Moldavska na tři části.
  • The New York Times informoval o samostatném ruském dokumentu, který opakuje moskevské požadavky z prosince 2021, včetně stažení NATO na linie z roku 1997 a ukončení západní vojenské pomoci Ukrajině.
  • Mluvčí Kremlu Dmitrij Peskov popřel, že by Rusko specificky žádalo Finsko o odchod z NATO, přičemž zároveň požadoval písemné záruky o nerozšiřování NATO.
  • Vláda Moldavska označila informované požadavky týkající se Moldavska za ruské „zastrašovací taktiky a provokace“.
  • Finští ministři odmítli požadavek na odchod z NATO jako o něčem, o čem se nedá vyjednávat; ruské ministerstvo zahraničí prostřednictvím Marije Zacharovové širší zprávu deníku Bild popřelo.
  • Putin sdělil americkým vyslancům, že jakékoli cizí vojska v poválečné Ukrajině by byly legitimními cíli, a odmítl demilitarizované zóny; poradce Kremlu Medinskij uvedl, že Rusko bude nadále expandovat do Sumské a Charkovské oblasti.

Zatiaľ nepotvrdené

  • Úplný seznam požadavků připisovaných Ruskem nebyl potvrzen ruskými ani evropskými úředníky a ruské ministerstvo zahraničí a Kreml popřely klíčové prvky zprávy deníku Bild.

Prečo je to dôležité pre Európu

Finsko sdílí s Ruskem hranici dlouhou 1 340 km a jeho vstup do NATO byl jedním z nejvýraznějších posunů v evropské bezpečnosti od začátku invaze na Ukrajinu. Mnohé z požadavků, o nichž informovaly Bild a The New York Times, se shodují s návrhy smluv, které Rusko zveřejnilo v prosinci 2021, týdny předtím, než zahájilo invazi na Ukrajinu, což ukazuje, jak daleko nad rámec samotné Ukrajiny sahají počáteční pozice Moskvy při mírových jednáních – zasahují až do velikosti NATO, rozmístění sil a jaderných opatření v celé Evropě. Trvalé odmítání jakékoliv demilitarizované nárazníkové zóny ze strany Ruska a jeho trvání na úplné kontrole čtyř částečně okupovaných ukrajinských regionů, na což upozornil Institut pro studium války, ukazuje, že jeho požadavky na bojišti nezměkly ani v době, kdy se diplomatický proces zrychluje.

Aktualizácie

  1. Mluvčí Kremlu Peskov přímo popírá, že by Rusko žádalo Finsko o odchod z NATO, a označuje toto tvrzení za nepravdivé.

  2. Uniklý ruský dokument údajně oživuje požadavek Moskvy z roku 2021, aby se NATO vrátilo k hranicím z roku 1997, informuje deník NYT.

  3. Uniklý ruský plán se údajně týká také demilitarizace ukrajinských přístavů Oděsa a Mykolajiv a dohody o plavbě v Černém moři.

  4. Prvýkrát zverejnené.

Zdroje

Otázky a odpovede

Co Rusko údajně požaduje ohledně Finska a Ukrajiny?
Podle deníků Bild a The New York Times Rusko požaduje mimo jiné odchod Finska z NATO, demilitarizaci ukrajinských přístavů Oděsa a Mykolajiv a stažení NATO na pozice z roku 1997.
Jak reagovalo Finsko a další vlády?
Finští ministři požadavek na odchod z NATO odmítli jako o něčem, o čem se nedá vyjednávat, moldavská vláda označila požadavky týkající se Moldavska za zastrašovací taktiky a samotný Kreml popřel, že by kdy po Finsku žádal odchod z NATO.
Jaká je pozice Ruska na samotném bojišti?
Putin sdělil americkým vyslancům, že jakékoli cizí vojska rozmístěná na Ukrajině po válce budou považována za legitimní vojenské cíle, a odmítl návrhy na demilitarizované zóny mezi ruskými a ukrajinskými silami.