EÚ vyjednávači vedú tajné rozhovory o scenári masívneho hybridného útoku s obetami

Veľvyslanci zo všetkých 27 členských štátov EÚ viedli týždne zasadnutí za zatvorenými dverami v Bruseli s cieľom pripraviť sa na hybridný útok, ktorý by mohol spôsobiť masívne civilné obete, informoval portál Politico s odvolaním sa na diplomatov a predstaviteľov. Rozhovory prebiehajú v obmedzenom formáte, pričom v miestnosti nie sú povolení žiadni poradcovia ani mobilné telefóny, a zameriavajú sa špecificky na scenár zahŕňajúci veľký počet mŕtvych.

Diplomati pre Politico uviedli, že pokus začiatkom augusta zostreliť ukrajinské nákladné lietadlo odlietajúce z letiska v Lipsku pomocou dronu naloženého výbušninou vyostril túto debatu. Dron zasiahol lietadlo, ale jeho detonátor sa uvoľnil a výbušnina nevybuchla. Nemecká vláda oficiálne označila za zodpovednú za tento pokus Rusko a trestné stíhanie pokračuje.

Jeden predstaviteľ EÚ pre Politico povedal, že vzhľadom na rozsah ruských operácií bolo vo hviezdaných, že k obetiam skôr či neskôr dôjde, a uviedol, že skoršie incidenty, ktoré sa skončili bez obetí, boli vecou čistého šťastia. Veľvyslanci riešia praktické otázky vrátane toho, ktoré krajiny vysielajú záchranné tímy, aké financie EÚ možno rýchlo uvoľniť a ako by mali hlavy štátov a vlád komunikovať počas krízy.

Rozhovory nadobudli na naliehavosti po tom, čo drony v utorok zasiahli dve obchodné lode v exkluzívnej ekonomickej zóne Bulharska v Čiernom mori. Jedna z nich, Alfa Watan, sa potopila a jej posádka je nezvestná po tom, čo bulharská pobrežná stráž v stredu ráno ukončila pátranie. Celú posádku druhej lode, Able, sa podarilo zachrániť, hoci dvaja utrpeli vážne zranenia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil z útoku Rusko, pričom sa odvolal na rozhovory s bulharským námorníctvom, bulharské úrady však neuviedli, kto bol zaň zodpovedný.

Európsky komisár pre spravodlivosť Michael McGrath uviedol, že európske demokracie čelia rastúcemu počtu hrozieb a že EÚ ich chce rýchlejšie odhaľovať, zlepšiť varovné systémy a zabezpečiť, aby členské štáty mohli reagovať spoločne. Tieto prípravy však odhalili aj nezhody, pričom niektoré štáty sa obávajú, že EÚ duplikuje úlohu NATO a vytvára zmätok v tom, kto vedie krízu. Jeden diplomat z krajiny na východnom krídle uviedol, že jeho vláda je opatrná pri zdieľaní citlivých informácií aj na stretnutiach vládnych predstaviteľov zo strachu, že uniknú do médií alebo sa dostanú do Moskvy.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla v septembri núdzový protokol EÚ pre bezpečnostné krízy, na základe ktorého by sa všetky štáty EÚ stretli, aby koordinovali svoju reakciu, ak by ho aktivoval jeden členský štát; uviedla, že je navrhnutý tak, aby dopĺňal NATO, nie ho duplikoval. Bývalá hovorkyňa NATO Oana Lungescu pre Politico uviedla, že aliancia by mala zabezpečovať vojenské odstrašovanie a zdieľanie spravodlivých informácií, zatiaľ čo EÚ by sa mala sústrediť na pomoc civilistom, aby sa predišlo zmätkom, keď je potrebná rýchla reakcia.